Som ten, ktorý pamätá mlieko, maslo, smotanu, tvaroh, syry a mliečne výrobky z kvalitných, zdravých, dobre ošetrených a sebestačných slovenských chovov. Rovnako pamätám kvalitné mäso, hydinu, šunku, mäsové výrobky, údeniny, ryby a rybie výrobky.
Som ten, ktorý pamätá konkurencie schopný kvalitne oblecenie , obuv a odevy slovenskej výroby.
Som ten, ktorý pamätá Tuzex aj špeciálne obchody pre politickú elitu a rozmaznaných snobov.
Som ten, ktorý pamätá konkurencie schopný ľahký aj ťažký slovenský priemysel aj špeciálnu výrobu.
Som ten, ktorý pamätá kvalitné školstvo, zdravotníctvo a sociálnu starostlivosť.
Som ten, ktorý pamätá úžasnú slovenskú kultúru, umenie a šport.
Ibaže už asi ani ja netuším, „…kdepak ti sodruzi z (…) jenom udělali chybu?“
Som ten, ktorý už nemá na výber z tej okupačnej záľahy potravinových a ostatných tovarov a musí sa prehrabávať medzi kadejakými zopsutými sračkami, svinstvom a zdraviu škodlivým humusom, dovážaným na Slovensko zo zahraničia už takmer bez ohľadu na svetovú stranu.
Všemocný „slobodný“ trhový mechanizmus voľného obchodu diktovaný Bruselom znásilňujúcim Slovensko ako svojho rukojemníka odmietam. Európska únia má Slovensko a krajiny bývalého socialistického bloku za odbytište inde neakceptovateľného, najmä potravinového tovaru, ako smetisko pre žobrákov a bezdomovcov.
Slovenské školstvo, zdravotníctvo, kultúra, umenie a šport systémovo upadajú. Slovenský priemysel rovnako.
Tejto bezbrehej divočine a násiliu treba začať čeliť zmenou politického systému. Skoncovať s pravo-ľavým myslením, ktoré sa historicky a vecne vyčerpalo a nemá už čo pozitívne ponúknuť. Múdre a správne myslenie je len jedno a nemá politické alternatívy.
A vzťahy s Európskou úniou manažovať inak. Nie s pozície prosebníka a podriadeného rukojemníka, ale jej rovnoprávneho člena. Za daných, nebezpečne pokračujúcich a vyvíjajúcich sa okolností mi euro začína horknúť.
Ak toto ktokoľvek prečíta ako socialistickú agitku a výzvu na návrat pred November 1989, neporozumel prečítanému (znova – výsledky deviatackych monitorov).
Neprajem si, aby ma školili kadejakí ponovembroví zmrdi o úžasnostiach post nežno-revolučného vývoja, voľného trhu, demokracii, slobode, slobodnom názore a voľnom pohybe. Ich školenie nemusím. Viem o zmienených „komoditách“ svoje. A myslím vlastnou hlavou.
Som nezávislý občan Slovenska, nie som členom, prívržencom ani priaznivcom žiadnej politickej strany a hnutia, skupiny a skupinky, až do reštrukturalizácie politického systému vládnutia.
Ak dožijem, do toho času pevne rozhodnutý nevolič. Zároveň už vopred prežívam hrôzu zo slovenských prezidentských volieb.
A na dôvažok – neoslavujem vojnový Slovenský štát, éru socializmu a súčasnosť už vôbec. A svoju energiu na protifašistické reťaze a blokády plýtvať nebudem. Ich adresát je úplne inde.